Lunatic Gods
Ante Portas
1. Márnosť
Tiecť dolinou
spať pod hlinou
vyzliecť sa z pier
Dažďom sa niesť
vetrom sa viesť
skryť sa do žíl
o tom sníval!
Raz zašepkal
vesmírny hlas:
„Skús zaklopať“
Kráčajúc tmou
uvidel bod
žiariaci smer
o tom sníval!
Vzdor - Pýcha - Hrdosť
Peniaze - Vplyv - Moc
Všetko je márnosť!
Skrivený tieň
vyliaty z dier
potoky sĺz
Milión dní
neposedných
divokých hier
o tom sníval!
Odvtedy šiel
s kvapkami tiel
burcujúc dav
Stratený raj
v nedohľadne
uvidel vraj
o tom sníval!
Kým lúče splývajú
súčet núl udáva stav pochodní
vráť lásku bezbranným
ešte snáď stihnú prejsť bránou dní
2. Vodopád sĺz
Posledný krát
zastaviť dážď
s kvapkovou hrou
zdúchnuť do hôr
Nebo je blízko
už vidno tiene
perfektný výhľad, mrznúce sriene
tichučký potok, ty kráčaš k nám
Tu pri mne stoj
líce mi hrej
nepýtaj sa
koľkokrát smieš
Vodopád sĺz
vodu zo Seiny
s úsmevom na hrob s krikom vždy lej mi
úniku niet, raz prídeš k nám
Lietaš, krívaš!
Padáš, snívaš!
Pohladil kúzlom tvár
nedopil krásy snov
otvoril náhle snár
tisícke otrokom
Posledný krát
zastaviť dážď
s kvapkovou hrou
zdúchnuť do hôr
Nebo je blízko
už vidno tiene
perfektný výhľad mrznúce sriene
tichučký potok, ty kráčaš k nám
Za chvíľu budeš náš...
3. Balada o makovom čeku
Tisíc slov púštnych dún
počul som každou nocou
prosil tých niektorých
posledných s veľkou mocou
V pokriku vtáčích snov
šepkal som rannou rosou
kráčal som s hriechom zlých
s krvavým oštepom v oku
Batoh som tíško otvoril
s príchodom temných duší
detské ruky som znetvoril
v makovom mlynčeku drtil!
V šepote tonových mažiarov
tú kašu hladne som trovil
pažravo z huby mi padalo
ako jeden pór tela sa potil!
„V záveji kúpim tieň“
čítal som inzerát dejín
pokojne s biedou žiť
na terase čistých perín
Vďaka ním vnímal som
náreky ťažných koní
ucítil v sláku tón
v srdci mi odvtedy zvoní
4. Žiaľ
„Pustý to kraj“
vzdychol si žiaľ
trošku sa pohrám
kruto a sám
Bezbranné tváre
bežiace tmou
postavy krivé
staňte sa mnou
Kým sa zbŕklo neukvapíš
pripomenúť chcem
múdry starec neuteká
ako slnku tieň
Budú kráčať krajinou
kde ruže mali rásť
namiesto toho
kríže bez snov
Horizont zakryl
podivný tieň
obraz čo splodil
mlčky sa vpil
Keby si sa nenarodil
hluchý, slepý, nemý
vážil by si slová
všetkých bezmocných
Ako lístok zimnej brezy
vietor skromne vlastní
cítil by si bolesť
duší bezbranných
Jeden tichý šepot
vystrašiť ma má?
Konečne už pochop
svetlo je tma
Milióny tvorov
zotročených mnou
zrazu jeden starec
vraví mi nie
5. Hladina stúpa
Tých rúk je málo
čo svetlo cítili
slnko sa smialo
keď Lunu chytili
Otoč sa a sleduj
ako tvoj život preteká
z jednej kvapky do druhej
v pekelnej žiare stožiarov
Chvíľu si zdriemni
kým lúč ťa privolá
keď obrys uvidíš
namier a zavolaj
Otoč sa a hľadaj
kam tvoj život uniká
z jednej koruny do druhej
v šialenom reve konárov
Nikdy viac to už nehovor
nikdy viac to už neprecíť
začni vidieť, oči zatvor
možno raz to pochopíš
Tých dní je málo
niet síl už bojovať
hladina stúpa
kyvadlo umlčať
Už cítiš - bolesť
nevidíš - cestu a smer
pochopíš - radosť
precítiš - pokoj a zmier
6. Slzy neba
7. Dušu mi vráť
Plameň sviečku borí
nielen vietor stromy kloní
poď sem, ukáž mi tvár
či máš pohľad temný
cti znak, čo som ti dal
kým pergament neprehorí
bez sna v každej vete
myšlienka sa nevyplní
Nevidel nikdy toľko veľa
krúžiacich vtákov na dne mora
dážď bahno plodí
nielen sucho vrásky rodí
sám kráčaj chorý
kým sa kalich nenaplní
Blesky posvieťte mi
ľudský červ chce krvou platiť
poď sem, ruku mi daj
zločin vraha neukojí
plávaj s vetrom holý
bez krídiel ti mladosť zhorí
tisíc desaťročí
vekom pýchu nevyplatíš
Vráť mi dušu ľudskú
8. Dualita
Nekonečný súboj chvíľ
nekončiaca vojna síl
Kričím „Stoj!“
nekráčaj
rozjímaj!
Každý z nás
chybiť smie
a ty to vieš!
Roztáčam
toľko čo mi sily dá
nevnímam!
Čítam z pier
toľko, čo mi ucho dá
nevnímam!
Šedým mestom blúdil TEN
tíško písal riadky mien
Kričím „Stoj!“
nekráčaj
rozjímaj!
Každý z nás
chybiť smie
a ty to vieš!
Milióny najkrutejších bojovníkov tmy
plné polia slabých duší PROTI NIM
Nekonečné dopravníky naplnené zlom
čisté dlane držia zbrane CÍTIA S NÍM
Vnímaj tú bielu pláň snov
splývaj v pohári s ňou
lietaj bez krídel tmou tou
plávaj krvavou riekou
9. Héllium
Prišlo si z hôr, hélium
prišlo si z hôr
prinieslo bôľ, hélium
prinieslo bôľ
pijeme z vôd hélium
dýchame z vôd hélium
ťažíme z vôd hélium
žijeme z vôd
Pár z nás rozhodlo sa
vlastný život obetovať
pár z nás odtrhlo sa
krajší svet si namaľovať
Ten kto hľadá, neprežije, to ver!
Ten kto verí na povesti, umrie!
Náš hlad je nekonečný
túžbou poháňaný
smiech náš je panenský
vášňou ukájaný
Ten kto hľadá, neprežije, to ver!
Ten kto verí na povesti, umrie!
Kým nám srdce bije
kým nám búcha
krajšie zomrieť voľní
ako slabí v putách
Ten kto hľadá, neprežije, neveril si!
Kto uveril na povesti, toho už niet!
10. Červená zo žíl
Koľko ešte rán
koľko kopancov
koľko podlých zrád
z radov ochrancov
Červená zo žíl
steká, tryská, vyteká a trieli
nikdy nezažil
tichšieho a krajšieho som rána
Hrá nám slák divných hier
vábnych tónin
znie nám
vábnych tónin
Lyrics in plain text format
