Lunatic Gods
Vresovrenie
1. Tú zlatú niť spáľte
Posledná bila hodina slov,
lenivá zmija - v rukách ju škrť!
Hádž, páľ, lám, páč, mach obrastá nás
Do lúky zelenej
Darmo sa škeríš, veríš neveríš, raz každý z nás
V košeli drevenej
Chvej sa chvej, falošný kto si,
za dlhé nosy hlad ťa odnosí.
Hej, tváre psej kúpený zlosyn,
hrdo sa nosí, strachom ťa kosí.
Chvej sa chvej, falošný kto si,
za dlhé nosy zboj ťa odnosí.
Hej (Ty!) hej, kúpený zlosyn,
hrdo sa nosíš, Emil ťa skosí!
Tak ma tu máte - som späť!
Traste sa panské psy hneď.
Dnes rabujú páni, kúpení chcú radiť,
je správny čas, musel som sa vrátiť.
Ramenom zlámaným zem objímem,
nastal čas odplaty, krvavý deň.
Dnes zvolení kradnú, kúpení chcú radiť,
je správny čas z hôr sa vrátiť!
Zlatú niť spáľte - plameňom šialeným zhor!
Môj hnev spoznáte - Emila z hôr!
Pomstou sa chvej, valaškou hraj,
z kolesa mučený vstávaj.
Ktorý z nás vinných ľstivým zrak skriví?
Do Váhu pustený plávaj.
Tvár vpíja hlien - v práve,
slín krýs, hyen - v tráve,
pláň pýrov plej,
zmar pýchu z pier.
Pomstou sa chvej, valaškou hraj,
z kolesa mučený vstávaj.
Ktorý z nás vinných ľstivým zrak skriví?
Do Váhu pustený plávaj.
Žni, sni, brezou zrej,
tni, píľ háj pliev,
žni, sni, brezou zrej,
tni, píľ háj pliev...ty sám...
Tak ma tu máte - som späť!
Traste sa panské psy hneď.
Dnes rabujú páni, kúpení chcú radiť,
je správny čas z hôr sa vrátiť.
Zlatú niť spáľte – druhý raz zrodený som.
Môj hnev spoznáte – šialený zboj.
Nôž v hrudi znájde,
kto priečny pravde
Emila z hôr.
Chvej sa chvej, falošný kto si,
za dlhé nosy, hlad ťa odnosí.
Hej, tváre psej kúpený zlosyn,
hrdo sa nosí, strachom nás kosí.
Chvej sa chvej, falošný kto si,
za dlhé nosy zboj ťa odnosí.
Hej (Ty!) hej, kúpený zlosyn,
hrdo sa nosíš, Emil ťa skosí!
Tvár vpíja hlien
Posledná bije hodina slov
Slín krýs, hyen
Lenivá zmija - v rukách ju skoľ!
Tni háj pliev TY SÁM!
2. Pieseň zhavranelých
Ľubomír "Luboslav" Šimo & Jakub "Morozov" Mrážik & Tomáš "Lečo" Jakubec
Pomedzi prsty hľadím a volám
do tichosti - kam zmizla tá hora?
Ruky z kostí na krídla premením,
ak nahnevám sa...nepoznám sa...
Proti srsti strach bodá, hruď chveje,
za pár drobných Judáš sa smeje.
Do hory voláš, s ozvenou hrá splín,
ak sa nahneváme,
roztrháme,
brat si brata nepoznáme.
Letiace stádo, kov, spása a žne,
krvavé ruky hladia zoschnuté pne,
ohyzdný pokrm s vriacou vodou,
nesúď ma, mať moja, nechaj ma, veď som len jedol!
Dusot hromov odoznel,
bez mračna klas, z bezvetria kvas.
Dusot hromov - Tí, čo prišli s krikom
Odoznel - Odídu s plačom
Bez mračna klas - Lykožrút dusí sa lykom
Z bezvetria kvas - Žerba končí tichom!
Dupot koní - Tí, čo páchnu zradou
Odoznie - Odletia s revom
Havraní hlas - Podzemie plné je katov
Nenávisť v nás - Havraních bratov!
Proti srsti strach bodá, hruď chveje,
za pár drobných Judáš sa smeje.
Do hory voláš, s ozvenou hrá splín,
a tak sa hneváme,
hneváme,
hneváme aj po raz stý!
Koľkokrát hneváš sa, pozri sa hore!
Havranie perute, krvavé zore.
Nerúhaj kliatbou, čo na um ti zišla,
mater, čo v prchkosti o synov prišla.
Dusot hromov - Tí, čo prišli s krikom
Odoznel - Odídu s plačom
Bez mračna klas - Lykožrút dusí sa lykom
Z bezvetria kvas - Žerba končí tichom!
Dupot koní - Tí, čo páchnu zradou
Odoznie - Odletia s revom
Havraní hlas - Podzemie plné je katov
Nenávisť v nás - Havraních bratov!
Proti srsti strach bodá, hruď chveje,
za pár drobných Judáš sa smeje.
Do hory voláš, s ozvenou hrá splín,
ak sa nahneváme...
Pomedzi prsty hľadím a volám
do tichosti - kam zmizla tá hora?
Ruky z kostí na krídla premením,
ak nahnevám sa...nepoznám sa...
3. Otcovská
Kam chceš šinúť, tieňom plynúť,
cukor a bič,
dielo či gýč?
Pochopil si, kde máš chtíč?
Sladkosť v hube, chrbta bič.
Zatrhol si šrámom cystu,
minulosť ti kŕmi hlístu.
Pevne stoj!
Zbor hrádze suť.
Nežer dobu!
Rýdzi buď!
Nad nikým sa nepovyšuj.
Pred nikým sa NEPONIŽUJ!!!
Chráň svoj skon.
Chráň svoj skon.
Chráň svoj skon!
Radšej kráčaj, vytvor, strácaj,
pochop a mlč,
osohom blč!
Nič nerob, len rytmom splývaj,
stopy dávna v sebe zmývaj.
Opäť zoši kožu čistú,
budúcnosť si uchop istú!
Pevne stoj!
Zbor hrádze suť.
Nežer dobu!
Rýdzi buď!
Nad nikým sa nepovyšuj.
Pred nikým sa NEPONIŽUJ!!!
Chráň svoj skon - Zabor doň drápy, pusti sa von.
Chráň svoj skon - Chráň svoj dom.
Chráň svoj skon.
Chráň svoj skon!
Pevne stoj!
Zbor hrádze suť.
Nežer dobu!
Rýdzi buď!
Nad nikým sa nepovyšuj.
Pred nikým sa NEPONIŽUJ!!!
Skos bľakot, čo zniesol tchor,
vekmi zhryzená vôľa zabudla na víchor.
Zefír pohodlna, lenivý chtíč,
sladkému ruinu, ty uchop bič!
Chráň svoj skon - Zabor doň drápy, pusti sa von.
Chráň svoj skon - Chráň svoj dom.
Chráň svoj skon - Zaťaté päste, sila jak drak.
Chráň svoj skon!
Vstaň!
Pochopil si, kde máš chtíč?
Sladkosť v hube, chrbta bič.
Zarev, že ti prasknú pľúca,
nech udusí sa pijavica!
4. Horárova
Smútok dohnal smiech,
slová hatia plán.
Po kvapkách...
Pravdu krotí klam.
Slabosť našla kolená,
žilou preteká,
trpko-horké zistenie,
krehkosť človeka.
Zahalil ma tieň – chladom,
plameň sviece sťal - na pol,
slabý v hlave hlas – priadol,
prečo's ma, práve mňa, takto okradol?
Leva hriva nezdobí,
Samson klopí v stydu tvár,
k boju dvíha ruky,
hoc nemá v nich zbraň!
Na Lazára spočinie,
realita deju,
tam kde nieto prorokov,
démoni sa smejú.
Už ťa bolesť nedusí,
žilou vyteká,
hriva opäť zaveje,
Lazár nevzlyká.
Zahalil ma tieň – chladom,
plameň sviece sťal – na pol.
Hoc korunu mám - Už cez ňu sa svieti
Korene lám - Celý strom skláti
Ver sa nedám - V žilách krv vrie ti
Zahorí tvár - K oblohe vzlietni
Daruj život víchrom,
slnkom lúča šiju hrej,
pri pohľade nadol,
vždy sa na nás smej.
Hoc korunu mám - Už cez ňu sa svieti
Korene lám - Celý strom skláti
Dnes sa nedám - V žilách krv vrie ti
Zahorí tvár - K oblohe vzlietni
Pomedzi hviezdy- Na cestu svietia
Na chrbte koní - Do výšok letia
V oblohe nočnej - Navždy vyrytý
Do hory mocnej - Do našich hrudí
Zahalil nás tieň – chladom,
plameň sviece sťal - na pol,
každý k nebesám – vzhliadol,
prečos nás, práve nás, o dobrých okradol?
5. Aqua Aura
6. O Sekere, čo slabosť hľadala
Ozvenou strát,
vzývam ťa kat,
zúrim, tlie klát,
blčím, vrie hnát.
Tmou zrád bdie príkor,
hmlou právd znie zášť.
Sekaj, blč, len nemlč, upáľ cťou zúfalstvo.
Sekera hľadá, slabosť v tebe zbadá...
Lebeň padá!
Vrieska bodni!
Kosti čo režú, nech žijú v ohni.
Zem páli nohy, lavína praská,
ľady sa pohli!
Dusením strát,
v kapucni brat,
zúrim, tlie klát,
cit smrti hmat.
Tmou zrád bdie príkor,
hmlou právd znie zášť.
Sekaj, blč, len nemlč, upáľ cťou zúfalstvo.
Sekera hľadá, slabosť rada zbadá...
Tak sa len dívaj,
nádherou čum,
čepeľ ťa sťala,
bráň zeme um.
Výdychom úderu,
hnevom tvrď báseň,
peroťah pravdy,
zlodejov bázeň.
Čo získaš, keď hráš jak pískajú stráže,
topíš sa bahnom, stavom samotiaže.
Uchop si moc mávnutia krídel,
tvoj akord nie je na prídel!
Lebeň padá!
Vrieska bodni!
Kosti čo režú, nech žijú v ohni.
Zem páli nohy, lavína praská,
ľady sa pohli!
Rozpadom strát,
sňal masku kat,
zakvitol klát,
krv živí hnát.
Tmou zrád bdel príkor,
hmlou právd zniem rád.
Tancuj, blč, no nemlč, zamor kraj vľúdnom.
Sekera rada, zoťala hada...
7. Šialení Bohovia
Boh nemá tvár...
Hej, hej - vidíš ju všade?
Preto sa ľakáš?
Hej! Alibi v strade?
Tak plať dušou daň!
Chamtiví bohovia, amorál pykania.
Márniví bohovia...
Asketizmy daromna plemencom sej!
Do uší glej!
Hej, hej - prosebnícke pevy?
Echom vlhkých múrov.
Hej! Nadájaš nádor?
Tak plať dušou daň!
Karhaví bohovia, poryv strádania.
Hanliví bohovia...
Kataklyzmou úderu znej!
Poslúchaš, ty červ?
Nekľakneš? Všetko ti vezmem!
Kľačíš? Všetko ti vyrvem!
Heeeej? Však hej! Čo si zasial pojem, som BOH!
Heeeej? Však hej! Čo si zožal - vezmem!!!
Sme šialení bohovia, čo oči ti otvoria!
Nie ako tie modly, čo studňu ti otrovia!
Hej, hej, buď jak my stále!
Šialenstvo pravdy.
Hej! Netop sa v stáde!
Neplať dušou daň!
Šialení bohovia, besnotou poznania.
Sme šialení bohovia...
Čo dogmou súdnym dňom nehoria!
Šialení bohovia, bez klamu uznania.
Človek? Či boh?
Pravda a cnosť!
Sme Lunatic Gods!
8. Vresovrenie
V prachu mizol chrám,
dav hltal denne klam,
klopanie nečuli,
žrali jednotky a nuly.
Slovo sála silu,
do očí slepcov živu,
v pableskoch činov o osud tvoj,
posledný čaká ťa boj!
Sej, zeme sej, zeme semä sej...
Lej, vodu lej, v kľaku vodu lej...
Ber, dary ber, plnou hrsťou ber...
Nes, bremä nes, trpké bremä nes...
Snoval si pieseň nádejí a túžby.
Sej semä sej, zeme semä sej..
Túžba je vták, čo nie je v tvojej sieti.
Lej vodu lej, v kľaku vodu lej..
Sieť, ktorú pletieš, polapí tvoj osud.
Ber, dary ber, plnou hrsťou ber..
Zmarený osud je odkazom tvojich piesní.
Sej, zeme semä sej, zeme semä sej...
Dar! Dar!
Lej, jed do jedla lej, jed do jedla lej...
Zmar! Zmar!
Niet sily, ktorá vodu zastaví.
Dar! Dar!
Niet sily, ktorá život spomalí.
Zmar! Zmar!
Kúsoček kúsok, ochutnaj, skús to, medové sústo.
Už dochádza kyslík, svedomie čistí, na suchom lístí...
Dávny tieň vzývam!
Chráň dreva chrám.
Dubeň – sila hôr.
V kôru tisnem tvár!
Poslední z mnohých, prví z nebohých, boja sa nových.
Kto seje, ten kosí, lúka sa rosí, naposled prosí...
Na vrchu našich omylov, zrád a pokušení,
syn stratil otca tvár,
strhanú vresovrením.
V zajatí chýb a možností, život rokmi letí,
do kroku chromý zavelí,
že uvidia, sľubujeme slepým.
V prachu mizne chrám,
dav hltá denne klam,
klopanie nečujú,
spory žabomyšie kujú.
Slovo sála živu,
do očí slepcov silu,
v pableskoch činov o osud náš,
ty si ten, ktorý si vyberáš!
Žriebä sa ťahá za svetlom a túži.
Sej, zeme semä sej, zeme semä sej.
Túžba je vták, čo nie je v tvojej sieti.
Lej, vodu lej, v kľaku vodu lej, v kľaku vodu lej.
Výr na korisť striehne a krúži.
Žer, mäso žer, mäso zvera žer, mäso zvera žer.
Slnko už klesá a medzi stromy svieti.
Pej, lesu pej, naposledy pej, naposledy pej, naposledy pej!
Sej, zeme semä sej, zeme semä sej...
Lej, jed do jedla lej, jed do jedla lej...
Niet sily, ktorá vodu zastaví.
Dar! Dar!
Niet sily, ktorá život spomalí.
Zmar! Zmar!
Na vrchu našich omylov, zrád a pokušení,
syn stratil otca tvár,
strhanú vresovrením.
V zajatí chýb a možností, život rokmi letí,
do kroku chromý zavelí,
že uvidia, sľubujeme slepým.
Niet jari, mladosti čary, skončil čas hry!
Zmizla celá sila tela, nájdi raj, ži!
Strach hoď zveri.
Žer prach v zemi.
Malý a sám,
v temnote stál,
zrúcaný chrám,
končí sa nám,
Koľadov Dar!
Odlož svár, zhltni žiaľ, pej v súzvuku síl.
V bahne más, zvliekni šat svetských príťaží.
Súmrak tvojich dní,
dar dušiam nevinným.
Pahýľ zlomený,
odkazom jari pod snehom a lístím...
Skrytá ruka berie starcom dych.
Žiara slnka ženie duchov zlých.
Ranná rosa vlaží, kvitne peň.
Svitá nový deň.
Lyrics in plain text format
